spoznavat svet

A tak som odišiel...
dlho predlho som to plánoval, až som sa dočkal, vydal som sa na cestu, ktorá mi prinesie pochopenie kolobehu sveta.

Začal som stredom sveta, aspoň podľa poludníka, kde je väčšina zbierok svetových pamiatok vystavená pre vzdelania chtivých nadšencov. Môžem toto mravenisko prirovnať k Veľkému Jablku alebo k Mekke či už kultúry, rôznorodosti, toleranancie, individuality alebo konzumu. Volajú to rozvinutý kapitalizmus alebo aj jedna z krajín G8. No jednoducho Londýn.

Na veľkomestách som vždy predpokladal, že ma ohúria svojou majestátnosťou a

v podstate sa mi to vždy aj naplnilo, až na to najpredvidateľnejšie v Európe. Pri príchode som nepociťoval vôbec, že by som prišiel do Metropolisu a ani ho stále nepociťujem, jediné na čom si to každý deň znov uvedomím je, keď cesta do centra mi trvá hodinu autobusom. Podľa mapy by som sa tam najradšej vybral pešo, možno, že by som nejaký čas ušetril, len viem, že nohy by určite povedali nie.


No a hneď vo veľkom štýle som privítal s ostatnými Londýnčanmi nový čínsky rok 4705, rok zemského potkana. Však posúdte sami.

Celý natešený sa strácam ulicami, aby som sa vždy nakoniec mohol opäť na rázcestí rozhodovať kam ďalej. Každá jedna ulica, je otváranie nového priestoru, nevideného a predvídateľne zaujímavého. Už dva krát som si dal cieľ British Museum a len raz som sa do neho dostal a to tiež len hodinu pred zatvorením, lebo po ceste sa vynárajú iné galérie, ktoré sú tak pútavé a veľké, že sa v nich dá opäť príjemne blúdiť.




Vybral som sa za kultúrou do krajiny na ňu bohatej a v tretej galérii, na výstave venovanej spánku a snívaniu, som objavil dielo, ktoré by som mal poznať z domu a predsa ma stretlo až tu.
Franz Xavier Messerschmidt "Zívajúci" zo zbierky Slovenskej národnej galérie...

UMENIE V TRENČÍNE túto SOBOTU