Mňa kedy´s zvádzal svet...

Potom prestal a potom opäť začal a teraz prestal. Všetko je hotové, vyriešené, usadené, pripravené, odvezené, spečatené, prerušené, zjednotené. Jeden a ten istý pokoj istoty, že všetko je tak ako má byť,... dá sa aj lepšie, inak, ale vždy je to len takto isto.

Cesta, nie cieľ, je cieľ, aj keď v cieli je taak kráásne. Apríl, náš kráásny apríl.



Je tu kráásne v Londýne, svieti slniečko, prší, sneží, fúka a toľko času na premýšlanie. Prebral som už asi polovicu spomienok na život. Ešte druhú a pochopím o čom to na tom svete je.

Som štastný, že to na čo teraz píšem, držím po dvoch týždňoch v ruke. Je to oslobudzujúci pocit nebyť zviazaný s počítačom. Skúste sa aj vy vzdať nejakého zlozvyku.

Prichádzame len o to, čoho sa už predom vzdávame.

Kamarát mi rozprával o sne, kde videl oblaky, ktoré sa sformovali do hudobníkov. Takto som si to predstavoval.