Inspiration by Goodness

I`ll write in English, for my english speaking friends, so have patient with me, I`ll try to do my best.

When I left UK, last year on 5th of sept.2008 I was convinced, that I am going home to teach about Ethics, but in some other way, than like 7 to three teaching on one place. My second wish was to have chance to travel around the Slovakia and to know better the Slovak country.

In December I got the opportunity to become a moderator of the document Power of Humanity about a Man, Nichlas Winton, who saved 669 children from Czechoslovakia from WWII. The document is very touching, I could hear it, feel it and then see it on the students, that they were fascinated and touched by the story.

It was an amazing four months, I saw many nice places, where I haven`t been before, I talked to cca. 3000 children about Ethics, what does it mean empathy, tolerance, prejudice, why we have to act with conscience mind, that that Man is not a fairytale hero, but a real man, with his own problems. After every discourse I had strong spiritual feelings, which can`t be replaced by any other nice feeling and everything went well.

When we had finished the project, I left Slovakia again to come back to London. Yesterday I had a chance to finished the project once again...On the 4th of Sept.2009 The Winton Train came to Liverpool Street Station same as 70 years ago, I had to get over seven police officers and security managers to get close as possible, so I said to everyone, that I am the one, who was teaching about him back home in Slovakia and I need to meet him. The last one asked me:`and what?` So I told him:` You know, I said to the children that, he is not a fairytale hero, but a Real Man`, and the children asked me, if I have met him? So I need to have a prove...He looked at me and said:`A Real Man?!, go in`...

The last transport train didn`t left the Prague station because it was 1st of sept.1939 and the WWII begun.

It wasn`t about a party for that people, it wasn`t about some their not happy memories which saved their lifes, IT WAS A MEMENTO FOR ALL OF US, THAT IF WE FORGET THE HISTORY, WE CAN`T LEARN FROM IT.

Director Mr. Matej Minac

Sir Nicolas Winton (hundert years old) in his temporarly throne
Sir Nicolas Winton and his train of life

Obloha a jej premeny

Jedna z najťažších oblôch akú som videl...

...ešteže sa vždy ukáže dúha.

autentický záber tesne pred predstavením Kráľa Leara

...reeeally special one




Shakespearove divadlo - zvolávanie na predstavenie hraním dobovej hudby...úžasný zážitok

Práca a voľné chvíle

Ja a moja mašina pred výzvou dňa


















moja kolegyňa...alebo kolega?



moje pracovné prostredie...






Deje sa mi veľmi príjemná záležitosť, všade kde sa objavím sa rozostupujú oblaky a svieti na mňa Slniečko. Ako aj v tomto prípade...

Mňa kedy´s zvádzal svet...

Potom prestal a potom opäť začal a teraz prestal. Všetko je hotové, vyriešené, usadené, pripravené, odvezené, spečatené, prerušené, zjednotené. Jeden a ten istý pokoj istoty, že všetko je tak ako má byť,... dá sa aj lepšie, inak, ale vždy je to len takto isto.

Cesta, nie cieľ, je cieľ, aj keď v cieli je taak kráásne. Apríl, náš kráásny apríl.



Je tu kráásne v Londýne, svieti slniečko, prší, sneží, fúka a toľko času na premýšlanie. Prebral som už asi polovicu spomienok na život. Ešte druhú a pochopím o čom to na tom svete je.

Som štastný, že to na čo teraz píšem, držím po dvoch týždňoch v ruke. Je to oslobudzujúci pocit nebyť zviazaný s počítačom. Skúste sa aj vy vzdať nejakého zlozvyku.

Prichádzame len o to, čoho sa už predom vzdávame.

Kamarát mi rozprával o sne, kde videl oblaky, ktoré sa sformovali do hudobníkov. Takto som si to predstavoval.

O umení, hodnotách, tradícii, architektúre a spoločenskej zodpovednosti. Diel Prvý

Široký záber témy? No a čo ste čakali, nejaké bežné trampoty turistu?

Tate Gallery

Pozerám sa na umelecké dielo, ktoré je pre mňa stále viac fascinujúce, tak rozmerom ako aj myšlienkou. Je to dielo tak neidentifikovateľné a všedné, že keby ste ho videli hockde inde ako v galérii moderného umenia, v jej najväčšej sále, tak by ste ho vôbec nepokladali za prejav umenia. A práve to ma na ňom stále viac oslovuje, že cez všednosť materiálu alebo prejavu skutočnosti dokáže umelec vyjadriť pocit, ktorý mu nedá spať.

Prasklinka...
Dielo, na ktoré sa pozeráte, som sa aj ja neveriacky pozeral, prekvapene a bez opísateľného pocitu čo by to malo vyjadrovať. Áno, pri niektorých dielach naozaj potrebujeme vysvetlenie, sám s tým mám skúsenosť.




Toto dielo vytvorila Kolumbijská umelkyňa Doris Salcedo a nazvala ho Shibboleth. Význam slova Shibboleth pochádza z biblického príbehu. Je to slovo, ktoré je ťažko vysloviteľné národmi, ktoré nepoznajú "sh" Je to cesta oddeľovania jedných od druhých. Shibboleth je znakom sily: sily súdiť.
Čo má znamenať toto dielo v galérii moderného umenia? Pre Doris Salcedo trhlina odhaľuje koloniálnu históriu, ktorá bola zlahčená, zahľadená...históriu rasizmu, existujúcu paralelne s modernou históriou a...jej nevypovedanou tmavou stránkou.


Problém???


V Tate galérii je možné vidieť naozaj veľa, od jednoznačných diel až po tie, ktorým nepochopím, ani keď mi budú vysvetlené...no napríklad toto:



Je tam náádherná maľba od Clauda Moneta, ktorú by som prijal namiesto obývačkovej steny


Surrealizmus, je tam zastúpený v celom krídle, kde naozaj je všetko čo si dokážeme predstaviť. Po celej galérii sú rôzne možnosti štúdia a interaktívne prezentovanie informácii o umelcoch ako aj obchod plný kníh a umeleckých originálov a replík.

Science Museum

Takto vyzerá iný biblický obraz:

Boh(biely lúč svetla) vchádza do človeka (Trojjedinného), kde človek ho premieňa na farebné spektrum, z ktorého je hmotný svet ktorý odráža svetlo (môžeme ho vnímať zrakom).

A toto je kus umeleckého diela vytvorený pomocou moderných technológii a odrazom človeka.

S radosťou oznamujem, že Erykah Badu sa pripojila k našej manifestácii!!!

spoznavat svet

A tak som odišiel...
dlho predlho som to plánoval, až som sa dočkal, vydal som sa na cestu, ktorá mi prinesie pochopenie kolobehu sveta.

Začal som stredom sveta, aspoň podľa poludníka, kde je väčšina zbierok svetových pamiatok vystavená pre vzdelania chtivých nadšencov. Môžem toto mravenisko prirovnať k Veľkému Jablku alebo k Mekke či už kultúry, rôznorodosti, toleranancie, individuality alebo konzumu. Volajú to rozvinutý kapitalizmus alebo aj jedna z krajín G8. No jednoducho Londýn.

Na veľkomestách som vždy predpokladal, že ma ohúria svojou majestátnosťou a

v podstate sa mi to vždy aj naplnilo, až na to najpredvidateľnejšie v Európe. Pri príchode som nepociťoval vôbec, že by som prišiel do Metropolisu a ani ho stále nepociťujem, jediné na čom si to každý deň znov uvedomím je, keď cesta do centra mi trvá hodinu autobusom. Podľa mapy by som sa tam najradšej vybral pešo, možno, že by som nejaký čas ušetril, len viem, že nohy by určite povedali nie.


No a hneď vo veľkom štýle som privítal s ostatnými Londýnčanmi nový čínsky rok 4705, rok zemského potkana. Však posúdte sami.

Celý natešený sa strácam ulicami, aby som sa vždy nakoniec mohol opäť na rázcestí rozhodovať kam ďalej. Každá jedna ulica, je otváranie nového priestoru, nevideného a predvídateľne zaujímavého. Už dva krát som si dal cieľ British Museum a len raz som sa do neho dostal a to tiež len hodinu pred zatvorením, lebo po ceste sa vynárajú iné galérie, ktoré sú tak pútavé a veľké, že sa v nich dá opäť príjemne blúdiť.




Vybral som sa za kultúrou do krajiny na ňu bohatej a v tretej galérii, na výstave venovanej spánku a snívaniu, som objavil dielo, ktoré by som mal poznať z domu a predsa ma stretlo až tu.
Franz Xavier Messerschmidt "Zívajúci" zo zbierky Slovenskej národnej galérie...